Himaláje sú najvyšší horský systém na planéte Zem. Rozprestierajú sa na území Číny, Indie, Nepálu, Bhutánu a Pakistanu, medzi povodiami horných tokov riek Indus a Brahmaputra na severe a Indogangskou nížinou na juhu. Vytvárajú na juh vypuklý oblúk. Na západe sú od pohoria Karakoram oddelené riekou Indus na východe hraničia s pohorím Čin (Arakan Yoma) barmského oblúku. Karakoram je však často považovaný za súčasť Himalájí.
Systém je dlhý asi 2 500 km, široký 180 – 350 km, ľadovce pokrývajú 33 000 km² (8 % horstva), snežná čiara je vo výške 4 500 – 6 100 m. Počasie v pohorí ovplyvňuje silné juhozápadné monzúnové prúdenie. Celkovo 14 štítov prekračuje 8 000 m n. m. (Káčaňdžunga, Makalu, Dhaulágirí, Nanga Parbat, Annapurna a iné), pričom Ču-mu-lang-ma (Mount Everest; 8 848 m n. m.) je najvyšší vrch na Zemi.
Himaláje pozostávajú z troch hlavných pozdĺžnych pásiem, ktoré sa stupňovito zdvíhajú od juhu na sever:
Siválik (stredná výška 900 – 1 200 m) Malé Himaláje (3 000 – 4 000 m) Veľké Himaláje (6 000 m)
Geograficky sa člení z východu na západ na 7 (resp. 8 - v prípade, ak je Karakoram chápaný ako ich súčasť) oblastí (Ásámske, Bhutánske, Sikkimské, Nepálske, Garhválske, Pandžábske, Kašmírske Himaláje a prípadne i Karakoram) a 32 resp. 45 skupín.
Pásmo Veľkých Himalájí pretína rad prielomových dolín riek, ktoré pramenia na sever od nich. Nachádza sa tu aj najvyššie položené jazero na svete (5 880 m n. m.).
Himaláje oddeľujú indický subkontinent a Tibetskú náhornú plošinu.
Tieto fotografie majú informačný charakter
